Táto recenzia od nášho dlhoročného fanúšika Petra Nováka je hĺbkovým poslucháčskym ponorom do albumu Dočista za špeciálnych okolností – ako zvuková kulisa a inšpirácia pri náročnej a tvorivej práci špičkového programátora, a to na repeat! Sám patrím kľuďom ktorí počúvajú hudbu len aktívne, až na pár výnimek, keď si ku monotónnej práci (ako je napr spracovanie podkladov ku daňovému priznaniu) púšťam minimalizmus, hudbu Arvo Pärta, alebo Anouara Brahema – hráča na arabskú lutnu oud pochádzajúceho z Tunisu.
Peter Novák je jeden vzácny človek ktorý nám dokáže o našej hudbe povedať nové veci, tentokrát však prišieľna veci ktoré nás prekvapili. A tak to má byť. Vydaním albumu nám končí obdobie pracovného a veľmi kritického počúvania, po ktorom patrí poslucháčom a my sa venujeme len koncertnému prevedeniu. Takáto recenzia nám umožní vrátiť sa k nahrávke s odpočinutými ušami a vytvoriť si nový vzťah k albumu, ktorý vznikol slobodne a nesutále nás v procese nahrávania prekvapoval. Počujeme na ňom ako sme vtedy odložili zámer, cieľ a nechali sa viesť iba hudbou ktorá sa nám diala. Bez kompromisov, dočista. Poznámky o tom čo sa deje v hlave programátora a ako na to vplýva hudba z albumu ma obzvlášť tešia. Terminologicky a z perspektívy môjho minulého života matematika a informatika by som to zhrnul takto: v hudbe je obsiahnuté vedomé reflektovanie princípov nedeterminizmu, rekurzie, bezkontextových gramatík, fraktálov a Gōdelových teorém neúplnosti logických systémov.
Dnes som si pri práci dal do loopu album Longital: Dočista. Bežne som až tak často nepočúval pri práci hudbu so slovenskými textami, nakoľko to niekedy môže pôsobiť rušivo, časť pozornosti sa totiž môže zamerať na rozoznávanie zmyslu slov, čo môže narúšať hlavný prúd rozmýšľania, ale nestalo sa tak.
Pohyb mysle pri tvorivom programovaní musí byť živý, myseľ musí zmysluplne lietať, uložené poznatky o programovanom probléme musia byt nasaté a akosi komunikovať medzi sebou. Je to ako keď idete povedzme lesom a každý strom nesie určitý význam, informáciu a vy ich kombinujete. Niečo sú už uzavreté informácie, niečo sú mladé stromy, kde ich význam nie je ešte jasný a vy si vytvárate tú cestu, pospájané konfigurácie, aby veci zapadali a vytvorili zmysluplný háj.
Nie nadarmo sa hovorí, že keď sa vám myseľ zastaví, treba sa telesne hýbať, napríklad sa postaviť, prekračovať z nohy na nohu, čo je akási zmena uhlu pohľadu. Ak vak sedíte, takýmto fiktívnym pohybovým katalyzátorom môže byť aj hudba. Pri koncentrácii vám čas uteká úplne iným vnútorným tempom. Keď ste zahĺbený, jedna otáčka celého albumu je ako taká malá časová kvapka v nesmiernom priestore. Pracujete a popritom rozpoznávaní stromov, dostávate od nej príchute, vánok, ktorý jemne vyrušuje a rozhojdáva čas od času pozornosť. Je to známy princíp, ako som spomínal vyššie. Zrazu vám rezonujú určité okamihy hudby, keď sa hlavný mentálny prúd pohybuje časovo nehomogénne, spomalí, rozbehne sa a zase spomalí, také jemné nepravidelné dýchanie. Pri tom všetkom si môžete uvedomiť, ako plynie vaše abstraktné myslenie a zároveň počúvaná hudba. Je bežné, že niektorí umelci maľujú pri hudbe. Myslím, že to môže fungovať aj pri oveľa zdanlivo uzavretejšej činnosti ako programovanie. Moji kolegovia hovoria, že nevedia pracovať pri hudbe, že ich vyrušuje. Áno, keby som si púšťal „V dolinách“, tak ma to vyrušuje.
Lenže napríklad album Dočista sa pohybuje častokrát v takej imaginárnej a aj podprahovej rovine, že nevyrušuje. Sem tam si uvedomíte, že Danove gitary sa tak majstrovsky vznášajú ako pavučiny či záblesky svetla medzi listami stromov. Jeho známe žblnkajúce algoritmické verklíkové slučky rozohrávajú algoritmický a matematický vesmír. Podobne je na tom Shinin spev. V speve cítiť od dôkladne prebublávajúcich hlbokých hladín až po teplé slnečné nádherné lúky. Album je natoľko vnútorne pulzujúco rozvláčny, že sa vám donekonečna rozpínajú ich hlavne party. Niekedy stratíte dokonale pojem o čase. Danove gitary sú veľmi rôznorodé, či už ich zvukom, či odkazmi na rôznorodé štýly hrania či inšpirácií z rôznych druhov hudby. Takisto Shina spieva veľmi zvukovo pestro i žánrovo inspiračne. Textové hračky/slučky vám nebadane algoritmicky zasvietia. Neoddeliteľnou a veľmi zaujímavou časťou je hmlovina zvukov produkovaná hosťom Andrejom Bakom.
Je to natoľko zručný album, že vám padá sánka, ale to zistíte práve aj tým rozvrstvením vašej mysle, kedy nič nie je úplne v popredí, ale v akejsi hlbokej symbióze vášho mentálneho rozmýšľania a hudby.
Tento album je veľký skvost, ale treba ho zažiť v rôznych podobách. A ja som vám snáď odporučil jednu, možno novú. Dajte si ho ako vedľajšiu činnosť a vtedy sa vám otvorí. Sú rôzne druhy hudby, napríklad bežne v rádiu budete počúvať takú tú, čo vám zabije myseľ zopár háčikmi, čo vás budú
centrálne vyrušovať, ja osobne takú hudbu nemám rád.
Album Dočista obsahuje toľko nebadaných háčikov pozornosti, že ich môžete piť a nikdy sa neopijete žiadnym lebo plynule vibrujú ďalšie a ďalšie. Som veľmi rád, že je na Slovensku takýto hudobný zázrak. A tento album, ktorý funguje špeciálne aj pri práci, tvorivej práci.
Peter Novák
raspingboy.bandcamp.com
