Nachádzate sa tu

Čo tu robím ja (Marián)

Táto platňa bola výzva, čo sa týka spôsobu nahrávania, nahrali sme našu pravdu bez akýchkoľvek úprav, editácií a postprodukcie, zavreli sme sa do jednej miestnosti a naraz hrali, zachytili sme momenty a situáciu v ktorej sa momentálne nachádzame a pri jej počúvani som veľa krat zacítil hudbu ako takú, niekedy sa cítim už

cynicky ale tá hudba ma jednoducho vťahuje späť. Má energiu a výpoveď, autentičnosť čo je pre mňa veľmi dôležité.

Pamätám si moment keď som hral s kapelou Talent transport na Tatra feste a videl som Šinu a Dana hrať, v duchu som si hovoril, že by som si to rád zopakoval. Ten zámer bol úplne čistý bez akejkoľvek kalkulácie, išlo tam len o čistý pocit, o hudbu ako takú a na základe toho to asi vyšlo, lebo oni su veľmi vnímaví, veľa krat od vesmíru niečo žiadam a chcem, ale už sa nechám unášať len ním, lebo verím že spravodlivo nadeľuje. Keďže, ako som povedal, táto myšlienka bola veľmi čistá, tak to nejak prirodzene zaklaplo, čomu som rád.

V poslednej dobe som ako keby zošperkovatel, spolupráca s Longital ma vraca ku mojej pôvodnej energii, ktorá bola veľmi naturálna, lebo moja pôvodná výpoveď, čo sa bubnov týka bola taká, takže sa nebojím možno jemných nečistôt, ktoré sa na platni nachádzaju, aj to je život za nástrojom, a je pekné to akoby spätne zažívať. Pamatam si ako ma nechali na platni Tu (Dlhé diely, 2002) hrať na klavíri. O tomto nástroji hovorím, že ho mam veľmi čistý. Je dar mať kapelu kde naň môžem hrať, lebo veľa o mne hovorí aj čo sa týka bubnovania. Cítim za ním miestami väčší pocit slobody ako za bubnami, aj keď viem o ňom o dost menej a na tom chcem stavať.