Rozhovor Teraz ohudbe.sk

Longital: Jediný moment, v ktorom naozaj žijeme, je teraz
Hudobná scéna má nový prírastok do rodiny – album Teraz od kapely Longital. Šina a Dano nám rozpovedali príbeh o jeho zrodení, o The Swell Season, o nových zvukoch, i o svojej životnej filozofii. A na záver ponúkli „návod na šťastný život“

Rozhovor Miriama Fáberová, 12. 11. 2010

MF: Od vydania albumu a krstu prešli tri týždne. S akými reakciami ste sa dosiaľ stretli?

Šina: Zatiaľ nevieme, my sme ho vlastne šupli medzi ľudí, ale to je naozaj ešte veľmi málo. Máme reakcie od našich bližších ľudí, ktorým sme ho dali vypočuť ešte predtým, ako vyšiel, aby sme vedeli, ako na tom sme. Moja mama napríklad povedala, a pritom také slovo nikdy nepoužíva, že sa jej zdá veľmi duchovný. A moja kamarátka dala takúto recenziu: „Drsné, odvážne, slobodné, záhadné, moderné. Ľúbi sa mi to.“ Aj mne.

Dano: Veľmi zvedaví sme boli aj vtedy, keď vyšla Gloria. Boli sme zvedaví, čo na to ľudia, lebo sme mali pocit, že sme urobili niečo iné ako dovtedy. Ale teraz to berieme ako hudbu, ktorá má svoj vlastný život. Aj keď si ju sami vypočujeme, ešte stále sa čudujeme, čo z toho vyšlo. Ako keby sme si nerobili nárok na to, že má niekto prísť a povedať: „Je to perfektný album.“ Viem, že je trošku rýchlejší, po technickej stránke je tam viac výtržností, aj keď sú poschovávané. A viem aj to, že sme ho robili úplne novým spôsobom. Počas nahrávania sme pesničky rovno komponovali. Začali sme nahrávať a nevedeli sme, ako pesnička skončí ani aký bude mať priebeh. A Teraz je teraz a teraz sa to musíme učiť hrať.

MF: Spievate o oblakoch, priestoroch a voľnosti. Odzrkadľuje to obdobie, kedy ste album tvorili?

Dano: Keď sme nahrali pesničku A to je všetko, diali sa nám veci, kvôli ktorým sme museli nazvať album Teraz. Mali sme rôzne názvy, no v jednej chvíli sme si uvedomili, že sa musíme dívať na prítomný moment. Ani som nevedel, či budeme schopní zaspievať ju naživo, lebo sa nás tak bytostne dotýka. Ale áno, presne to odrážalo obdobie.

Šina: Už od zimy sme mali pocit, že v platni bude veľa vzduchu. Aj pri minulých platniach sme vedeli, asi aký názov budú mať. V minulosti sa v našich pesničkách vyskytovalo veľa vody, mora. Až sme sa sami čudovali, čo nám to vlastne ukazuje. A teraz už od začiatku roka bolo niečo so vzduchom. Bude sa to volať Letí letí, alebo Letmo, alebo Mraky Draky. Čiže sa k nám blížilo niečo veľmi vzdušné. Je ťažké povedať, čo to vlastne bolo, nedá sa to riadiť. Človek to musí prijať ako dar.

MF: Predchádzajúce albumy ste skladali z jednotlivých dielov. Chápem správne, že teraz to bolo ako keby naopak?

Šina: Na niektorých minulých albumoch sme mali veľa pesničiek, ktoré prišli akoby hotové. Prišli slová, prišiel text, prišla melódia a dalo sa to hrať na gitare. Bolo jasné, že toto je pesnička sloha – sloha – refrén – sloha – sloha. Až potom sa začalo s aranžovaním a hľadaním toho, ako by mohla vyznieť. Pri poslednej platni sme už nazreli do procesu tvorenia z úplne malých častí – zo slov, zo zvukov, z jedného akordu, potom ďalší akord. Minule mi napadlo, že je to tvorba od tónu k tónu a niekedy medzi tónmi ubehol aj deň.

Dano: Niekedy urobím hudbu a pýtam sa Šiny: „O čom je táto pesnička?“ Ešte kým je bez slov. A keď sa to vylúpne, aj slová naskáču samé. Ako keby bola pieseň hotová, len ju ešte nepoznáme. Potom ju človek môže počúvať, ako pesničku niekoho iného. Vtedy sa mi pri počúvaní napríklad nepotia ruky. Vedeli sme aj termín krstu v Bratislave. Dali sme si termín, kedy má byť album hotový. A bez toho by sme ho asi ťažko dokončili, lebo by sme stále vylepšovali alebo spochybňovali. Neskôr sa aj cítime pod tlakom, no v konečnom dôsledku to neprešpekulujeme.

MF: Výpravu ste nahrávali so zámerom, aby sa na koncertoch dobre hrala. V Glorii ste sa nechali unášať a rozvíjali ste energiu piesní. Čím je príznačný najnovší album?

Šina: Gloriu sme urobili rok po tom, ako sme hrali s The Frames. Vtedy nám Glen povedal, že by sme mali viacej spievať len tak sami s gitarou, že by to bolo super obohatenie nášho elektronického soundu, lebo Výpravu sme naozaj urobili ako poloelektronické dielo, jemne tanečné alebo silno zvukové. Pri Glorii sme si povedali, že budeme oveľa viac spievať. A tak sme spievali dvojhlasy, dvaja spolu len s gitarou. Čo sa týka Teraz, neviem, čo je tam spoločným menovateľom. Možno tam ani žiaden nie je.

MF: Oproti predchádzajúcim albumom ste rozvinuli podmazy a loopy. Vaša hudba je teraz elektronickejšia, povedala by som, že až klubovejšia. Ako ste sa dopracovali k tomuto zvuku?

Dano: Dokonca som si už naštudoval históriu elektronickej hudby, aby som sa dozvedel, čo je to house a drum&bass. Bol to taký celý graf – vznik, z čoho a kam sa to vyvíja. Celé som si to pozrel, popočúval a zistil som, že aj tak neviem tieto termíny pochopiť ani odlíšiť jednotlivé druhy hudby. V podstate sme sa hrali bez hraníc, takže ak nám niekam vhupol nejaký súčasný rytmus, nie je to našou zásluhou. No chvíľami používam elektronické loopy vyslovene tanečného charakteru. Použili sme aj dosť veľa nahrávok z terénu. V pesničke Na horu a dolu je nahrávka zo St. Patrick‘s Day v Chicagu. Dychári chvíľu trúbili, potom si museli odpočinúť a vtedy začali hrať bubeníci, a to som nahrával, utekal som popri nich. Tým, že sme slobodní od bubeníkov, užívame všetky rytmické zvukové útvary, ktoré nás na našich cestách stretnú. Na chuť elektronickej muzike som došiel, keď sme hrávali s Neurópou a tam bol potom vždy dobrý DJ. Možno odtiaľ som si niečo zobral.

MF: Vo svojich piesňach sa hráte so zvukomaľbou slov i s rôznotvarými vokálmi. Aké sú vaše obľúbené zvuky?

Dano: Okrem zvukov vychytaných z prostredia sme použili asi dvakrát moje obľúbené dupanie približne dvadsiatich černochov. Mám sample z Afriky, kde je nahraté pochodovanie a utekanie väčšieho množstva ľudí. Ten zvuk mám strašne rád. Mám aj rôzne prírodne veci, černošky, čo bubnujú na vodu. Použili sme aj plechovku, ktorú sme našli na kopci. Šinu som poprosil, aby mlátila o zem fitloptou. Takže v pesničke Mraky Draky driblovala. Mám z toho aj videá a chceme z toho urobiť klip. Niektoré pesničky ako Mraky Draky sme robili tak, že sme paralelne s hudbou točili aj obrazy. No kde ten materiál skončí...

Šina: V textoch sa vždy snažím vyjadriť myšlienku, ktorá je pre mňa nosná a týka sa človeka a jeho vývoja. Často sa stane, že slová sú zároveň zmysluplné aj zvukomalebné. V pesničke Von sa zrazu objavilo slovo zároveň aj so zmyslom - von je cesta, ktorá vedie nikam. Som skôr na zmysel slov a príbeh pesničky. Danko to niekedy uchopí muzikálne. Zobral samotné „von“ a sám naspieval hlasy, kde veľakrát opakuje Von von von. On ma potom posunie ďalej tým, že bez zmyslu zoberie slová a upozorní ma na ich zmysel akoby z inej strany. Nerobíme to so zámerom, no často sa to stane. Takže okrem slova teraz, sa tam dosť vyskytujú slová ako ticho, tichý. Ďalej mraky draky, to znelo tak super. Kedysi som mala obľúbené slovo prúd. Až som sa čudovala, bez môjho vedomia sa mi vopchal do každej druhej pesničky. Vôbec som si to nevšimla, až ma niekto upozornil: „Počúvaj, čo máš stále s tými prúdmi?“

MF: Píše sa o vás, že sa často rozhodujete srdcom a to vám prináša nové možnosti. Dokonca aj režisér dokumentu o vás (p. Kováčik) uviedol, že výsledok filmu nebol plánovaný. Platí tento proces aj pri hudobnej tvorbe?

Šina: Ľudia sa rozhodujú dvoma spôsobmi. Jeden je intuitívno-srdcový, kedy jasne vedia, že niečo veľmi chcú. Druhý je proces hlavy - „mal by som, mám na to, nemám na to.“ Často sa deje, že ich to niekam veľmi ťahá, no keď tá túžba vyjde na povrch, hlava okamžite zadelí svoje tromfy a väčšinou víťazí. To znamená, že odsunú svoje ozajstné túžby a srdce zasunú do pozadia. Robia to, čo im spoločnosť ako keby dovoľuje. Ale keď sa to podarí, a venujú pozornosť hlasu srdca, tak hlas veľmi zosilnie a nakoniec je tak silný, až prebije hlavu. Odmena je obrovská. Zažili sme to na vlastnej koži. Dlho sme boli v jednom svete a potom sme sa prekopŕcli. Prináša to obrovskú slobodu. Prestáva to byť boj a príležitosti začnú chodiť prirodzene. Snažíme sa rozhodovať podľa toho, kam nás to najviac ťahá.

MF: Slovo "teraz" vo mne vyvoláva rôzne asociácie, medzi nimi aj výzvu či zmenu. K čomu by ste chceli vyzvať svojich fanúšikov?

Šina: Ľudia by si mali uvedomiť, že jediný moment, v ktorom naozaj žijeme, alebo v ktorom môžeme niečo urobiť, je teraz. Každá veta, ktorú sformulujeme, tvorí budúcnosť, ktorá ešte neexistuje, no o chvíľku sa z nej stane „teraz“. Raz na koncerte vznikla vtipná situácia, keď sme sa pýtali: „Si šťastný?“ „Áno.“ „A teraz, si šťastný?“ Moment po momente. „Áno.“ No a takto to treba robiť až do konca života a je to. Každý moment ide jeden za druhým a keď v každej sekunde urobíme správnu vec, ktorú chceme alebo vieme a nerobíme sebe ani iným zle, ďalší moment, ktorý príde, bude dobrý.

Related to: