Raz za čas sa niekto odváži a napíše nám, čo s ním hudba urobila. Sme veľmi vďační vždy, keď sa na koncerte nájde aspoň jeden človek ktorého hudba zasiahla tak, ako L.:

„Shina, Dano,

dovoľte mi napísať vám pár slov.

Hodinu pred vaším koncertom v Liptovskom Hrádku som zvažovala, či vôbec ísť. Nejako som sa necítila na to, ísť medzi ľudí.

Dosiaľ som na koncertoch prežívala „len“ také klasické radostné pocity z dobrej muziky. Nemyslela som si, že sa dá prežiť aj niečo viac.

Na vašom koncerte som bola prvý krát. Už na začiatku, pri prvej piesni ma zaskočilo, ako mi nabiehali zimomriavky. A potom ma sprevádzali až do konca koncertu, zvlášť v tých prechodoch z jemnosti do „energického výbuchu“. Piesne z vášho nového albumu som počula prvý krát. Veľmi na mňa zapôsobila „A to je všetko?“, počúvam vás na vašej stránke a teším sa, až budem mať v rukách vaše nové CD, ktoré (dúfam) dostanem k narodkám 🙂

Úplne sa nachádzam vo vašich textoch, rozumiem im, akoby vychádzali aj zo mňa…Sú nádherné, jemné, hlboké, čisté, jednoduché a úprimné a je neskutočne cítiť ako to ide z vás, z vnútra. A vy si to užívate, prežívate, preciťujete. A všetko sa to prenášalo aj na mňa. Nerada by som bola príliš sentimentálna, no prebehlo mi mysľou, že keby vtedy počas vášho koncertu nastal koniec sveta, asi by som odchádzala v pokoji a šťastná 🙂

Žiaľ som nenabrala odvahu osloviť vás po koncerte, preto to robím takto. Ale verím, že nabudúce ten ostych prekonám .

Ďakujem vám za ten hlboký zážitok!

L.“