V čase keď sme išli asi najviac v elektronike a dokonca sme boli ocenení v súťaži labelu Ninja Tune medzi top ten remixami kapely Coldcut som mal zvláštny zážitok. Sadli sme si do Dobré Čajovny v Prahe na Václaváku a bežala tam akustická muzika ktorá ma
úplne zhypnotizovala. Pripomenula mi mojich prvých desať rokov s akustickou gitarou, cítil som v tej hudbe kov, vôňu dreva a odlietajúcich triesok, hudobnú i textovú pravdu. Boli to Young Gods a ich album ‚Knock on wood‘. Odišiel som úplne odrovnaný, ten neodbytný červík vo mne vŕtal niekoľko rokov až to bolo neznesiteľné a tak som si dal postaviť na zakázku malú akustickú gitaru Lakewood, ktorá by sa čo najviac blížila k pocitu ktorý som mal z mojej prvej detskej Cremony, ktorá by mi bola chvíľu sladkým drevom/útočišťom a chvíľu zbraňou/divokým tátošom (koňom). Na vianoce 2011 prišla z dielne a odvtedy sa začala akustická éra Longital bez elektroniky. Druhá akustická gitara použitá na albume je stará česká gibsonka z roku 1956 na ktorú hrám prevažne sláčikom, poznávací zvuk Longital.
Pri hľadaní novej akustickej estetiky ma okrem Young Gods nadchli ďalší muzikanti: Sólové koncerty Glena Hansarda ktoré som mal možnosť zažiť s jeho neuveriteľným dynamickým rozsahom od jemných pasáží až po vulkanické výbuchy – jeden hlas a jedna gitara, neuveriteľné. Ďalej to je anglický pesničkár Fink ktorého hypnotizujúca hudba, spôsob hrania efektovania akustickej gitary a práca s echom je pre mňa zásadnou inšpiráciou. Ako poslednú uvediem nórsku speváčku Ane Brun, jej hudba nás so Shinou sprevádza vo voľných chvíľach už pekných pár rokov.
Pravda, nová akustická estetika a zvukový vintage futurizmus Ondřeja Ježka
Skladby ktoré boli pôvodne vytvorené laboratórnym spôsobom sú na novom albume nahrané naživo, naraz a bez editovania, vrátane spevov. Prevažná väčšina súčasných albumov je zvukovo preprodukovaná a vycizelovaná forma prevláda nad obsahom. Vízia nášho nového albumu bola pravdivosť po všetkých stránkach – od textov až po hudobné a zvukové prevedenie. Bez aditív a konzervantov. Náš cieľ bol zachytiť život v hudbe a jediný človek s ktorým sme si to vedeli predstaviť bol Ondřej Ježek, vizionár, zvukár, producent a muzikant. Tento zvukový Terry Prachett vo svojom štúdiu Jámor nepoužíva oddelenú réžiu, pracuje v jednej miestnosti s kapelou a v prístupe mi pripomína ďalšiu zvukársku legendu Daniela Lanois-a. Je to pre mňa jediný zvukár široko ďaleko ktorý pri mixovaní dáva prioritu obsahu a poslolstvu hudby, počúva texty. Jeho štúdio je zbierkou nepravdepodobných starých zariadení v kombinácii so súčasnými technológiami. Zvuk albumu zadefinovala moja náhodná otázka že čo sú to tie dve obrovské drevené skrine s nápisom AKG v sklade štúdia. Nasledovala iskra v Ondřejových očiach, polhodinové naťahovanie káblov ku skriniam ktoré tam ležali roky nepoužívané. Vykľuli sa z nich staré pružinové reverby, ktoré dodali nahrávke mäkký priestor divadelnej sály. Výsledný zvuk presne korešponduje so zámerom vtiahnuť poslucháča do spoločnej miestnosti a posadiť ho uprostred kapely. Ondřejova schopnosť vytvoriť ‚magic hour‘ a nezasahovať vo chvíli keď sa dejú veci ho pasovala za producenta celej nahrávky. Okrem toho prispel v závere skladby ‚A to je všetko‘ gitarovým sólom-kreáciou ktorá by sa dala charakterizovať ako námluvy prehistorického jaštera.
