Autor videa: Jiří Philippe Janda
Jiří Philippe Janda je vizuálny umelec, architekt a výskumník, ktorý sa zameriava na generatívne umenie. Vo svojich projektoch prepája AI, video a digitálne ekosystémy do imerzívnych svetov, kde sa stierajú hranice medzi prírodou a technológiou, realitou a fikciou. Jeho klip ku piesni „Třídní sraz“ od skupiny Čoko Voko získal Gold Award za najlepší hudobný videoklip na Bali International AI Film Festival 2025.
Shina o pesničke:
Intímny dialóg s vlastnou radosťou, ktorá je stála a nepohnuteľná. Skladba pripomína, že radosť nepatrí nám – sme to my, kto sa od nej vzďaľuje a znovu k nej vracia.
Dano o pesničke:
Moja radosť. Táto minimalistická a krehká pesnička ktorú zložila Shina na klavíri nám robila radosť od začiatku. Pri nahrávaní celého albumu sme si dávali veľmi záležať na tom, aby hlas, jeho výraz aj zvuk dokonale vyjadrovali obsahy textov. Dnes je aktuálna a naliehavá téma vlastnej radosti a udržiavania vzťahu s ňou.
Je to hlavný odkaz albumu, ktorého pracovný názov bol od začiatku “Piesne radosti”. Až na konci nahrávania mi v textoch zasvietila veta, obraz krajiny ktorá plynie po vlastnom brehu, a spojila sa s obrazom od môjho otca na obale. Hudobné vyznenie piesní sme hľadali dlho a súvisle od februára až do augusta 2025, niekedy sme vytvorili veľa verzií aby sme sa, poučení dlhou cestou, vrátili ku tej prvej, nevinnej. Cesta je často kruhom.
V prípade piesne Moja radosť bol ale tvar dokonalý od začiatku a venovali sme sa potom hlavne inštrumentáci pri minimálnom nástrojovom obsadení. Použiť maximálne 3 prvky a predstaviť nástroje v sviežom zvuku, ako ich nepoznáme. Úlohu klavíra prevzal archaický čínsky nástroj guqin z voňavého dreva s hodvábnymi strunami, ktoré mäkko pulzujú v basoch. Vyšší klavírny register obstaráva ukulele. O horizontálnu plynúcu líniu sa stará lapsteel gitara weissenborn. Zvuk guqinu sa opakovane vyskytuje na celom albume.
Nástroj mi ako zázrakom prišiel pred dvomi rokmi, netušil som o ňom hoci existuje cez tri tisícročia bez zmeny. Obľúbený spoločník filozofov, básnikov a bohémov ktorý je na vrchole hierarchie čínskej klasickej hudby. Zanechala ho v našom meste číňanka po roku strávenom v meditačnom budhistickom centre. Prišiel do môjho priestoru ako hádanka, ktorú už dva roky lúštim pri dodržaní dávnych pravidiel: pristupovať k hre s čistými rukami a v upratanom prostredí, bez ega a ambície uspokojiť seba a ohúriť poslucháča. V tomto sa mi guqin stal múdrym učiteľom. Len tak byť s hudbou a v nej, ako v krajine ktorá plynie ako voda, pýtať sa jej čím chce sama byť a kam vlastne beží.
